Vypínacia sila viazania

Čo je vypínacia sila viazania

Vypínacia sila viazania je zaužívané, ale technicky zjednodušené pomenovanie zaťaženia, pri ktorom viazanie uvoľní lyžiarsku topánku. Normy pracujú predovšetkým s vypínacím krútiacim momentom: pri bežnom zjazdovom viazaní sa posudzuje najmä bočné vypnutie špičky a vypnutie päty smerom nahor. Krútiaci moment závisí od pôsobiacej sily aj od vzdialenosti, v ktorej sila pôsobí, preto nemožno nastavenie viazania opisovať jednou jednoduchou silou v newtonoch. ISO 8061 stanovuje metódu výberu odporúčaných vypínacích momentov a ISO 9462:2023 požiadavky a skúšobné metódy pre zjazdové viazania detí, juniorov aj dospelých.

Cieľom nastaviteľného vypínania je kompromis: viazanie má topánku spoľahlivo držať pri zaťaženiach vznikajúcich počas jazdy, ale pri dosiahnutí stanoveného vypínacieho zaťaženia ju uvoľniť. Ani správne nastavené viazanie však nemôže zaručiť vypnutie pri každom páde ani vylúčiť zranenie. Smer, rýchlosť a priebeh zaťaženia sa pri pádoch výrazne líšia.

Čo znamená číslo na stupnici

Číslo viditeľné na špičke a päte viazania sa bežne nazýva DIN hodnota alebo vypínacie nastavenie. Nie je to údaj v jednotkách sily ani priamo nameraná hodnota vypínacieho momentu. Je to nastavovací údaj mechanizmu, podľa ktorého sa viazanie pred funkčnou skúškou nastaví. Technické servisné príručky výrobcov rozlišujú vizuálnu hodnotu na stupnici a skutočný vypínací moment nameraný skúšobným zariadením.

Počiatočné nastavenie sa podľa štandardizovaného postupu určuje z viacerých údajov, najmä z:

• telesnej hmotnosti a výšky lyžiara,
• vekovej kategórie,
• zaradenia typu lyžiara podľa používaného servisného postupu,
• dĺžky skeletu lyžiarskej topánky, nie iba z jej mondopoint veľkosti,
• vlastností a nastavovacieho rozsahu konkrétneho viazania.

Hmotnosť teda sama osebe nestačí. Dvaja rovnako ťažkí lyžiari môžu mať rozdielnu odporúčanú hodnotu napríklad pre odlišnú výšku, vek, spôsob lyžovania alebo dĺžku skeletu topánky. Označenie typu lyžiara navyše nie je známkou technickej kvality či odvahy; v servisnom postupe vyjadruje charakter jazdy a zvolený pomer medzi schopnosťou viazania udržať topánku a schopnosťou vypnúť.

Nastavenie nie je iba otočenie skrutky

Pravidlo bezpečnej servisnej praxe: nastavenie sa má vykonať a skontrolovať ako celok na konkrétnej sústave lyža – viazanie – topánka. Technik musí overiť kompatibilitu topánky s viazaním, správnu polohu a tlak päty, stav klzných a kontaktných plôch a následne funkciu viazania. Skúšobné zariadenie meria vypínacie momenty; ak výsledok nezodpovedá predpísanému rozsahu, technik hľadá príčinu a podľa servisného postupu nastavenie upraví alebo výstroj vyradí z používania. Výrobkové skúšky viazaní využívajú aj štandardizované skúšobné podošvy podľa ISO 9838.

Skutočné vypínanie môže ovplyvniť opotrebovaná alebo nekompatibilná podošva topánky, nesprávne nastavená päta, nečistoty, ľad či porucha mechanizmu. Preto nie je bezpečné preniesť číslo zo starého viazania na nové, skopírovať nastavenie súrodenca alebo ho určiť iba internetovou kalkulačkou. Predpätie či prítlak päty zároveň nie sú vypínacou hodnotou a príslušné nastavovacie prvky sa nesmú zamieňať.

Deti a mladí pretekári

Pri dieťati treba pracovať s aktuálnymi údajmi. Rast, zmena hmotnosti, nové topánky alebo zmena dĺžky skeletu môžu znamenať potrebu nového nastavenia a skúšky. Viazanie musí mať vhodný rozsah pre dané dieťa; dospelé alebo pretekové viazanie nie je vhodné len preto, že umožňuje nastaviť požadované číslo na dolnom okraji stupnice.

Pretekové lyžovanie prináša väčšie rýchlosti a dynamické zaťaženia, ale označenie „pretekár“ automaticky neznamená maximálne ani svojvoľne zvýšené nastavenie. Príliš nízke nastavenie môže prispieť k nechcenému vypnutiu, zatiaľ čo príliš vysoké znižuje schopnosť viazania uvoľniť topánku pri zaťažení. Rozhodnutie preto patrí kvalifikovanému technikovi na základe štandardizovaného postupu, funkčnej skúšky, údajov o lyžiarovi a pokynov výrobcu.

Typické omyly

• „DIN je sila.“ Nie. Ide o nastavovací údaj; kontroluje sa vypínací moment.
• „Stačí poznať hmotnosť.“ Nestačí, vstupuje doň viac údajov vrátane dĺžky skeletu topánky.
• „Viazanie musí vypnúť pri každom páde.“ Nemusí. Nie každý pád vytvorí príslušný smer a veľkosť zaťaženia.
• „Keď viazanie nechcene vyplo, treba pridať číslo.“ Najprv treba skontrolovať príčinu, kompatibilitu, nastavenie a technický stav.
• „Rovnaké číslo znamená rovnakú funkciu na každom viazaní.“ Funkciu konkrétnej sústavy potvrdzuje až meranie.

Pohľad trénera

Tréner neurčuje vypínaciu hodnotu odhadom na svahu. V tréningovej praxi sleduje najmä opakované nechcené vypnutia, problémy so zapnutím topánky, sneh alebo ľad pod podošvou a zmenu výstroja dieťaťa. Pri podozrení na nesprávnu funkciu lyžiar tréning preruší a viazanie odovzdá servisu; nastavovacie skrutky nemení ako rýchlu opravu medzi jazdami.

Uvedené princípy sa týkajú zjazdových viazaní. Skialpinistické a turistické viazania majú osobitné konštrukcie a vzťahuje sa na ne samostatná norma ISO 13992; postupy preto nemožno automaticky prenášať medzi rôznymi kategóriami viazaní.