Rýchlosť

Čo je rýchlosť

Rýchlosť vyjadruje, akú vzdialenosť prejde lyžiar za určitý čas. Priemernú rýchlosť možno zapísať ako podiel dráhy a času; bežne sa uvádza v kilometroch za hodinu alebo metroch za sekundu. Okamžitá rýchlosť sa počas jednej jazdy neustále mení – lyžiar zrýchľuje, spomaľuje a mení smer.

Pri zjazdovom lyžovaní nejde iba o číslo na športových hodinkách. Rýchlosť treba vždy posudzovať spolu so smerom jazdy, rozhľadom, šírkou a sklonom svahu, kvalitou snehu, premávkou a schopnosťou bezpečne zastaviť alebo sa vyhnúť prekážke.

Čo rýchlosť ovplyvňuje

Pohyb lyžiara po svahu určuje najmä pôsobenie gravitácie, odpor medzi lyžami a snehom, odpor vzduchu a sily vznikajúce pri vedení lyží v oblúku. Význam jednotlivých faktorov sa mení podľa disciplíny a situácie.

• Sklon a línia jazdy: Priama línia po spádnici spravidla vedie k zrýchleniu. Vedenie lyží viac naprieč svahom alebo dokončenie oblúka smerom od spádnice pomáha rýchlosť regulovať.
• Tvar a spôsob vedenia oblúka: Výraznejšie bočné zosúvanie lyží rozptyľuje viac energie. Čisto vedený rezaný oblúk jej zvyčajne zachová viac, hoci aj ním možno spomaliť zmenou smeru a vhodným dokončením oblúka.
• Poloha tela: Nižšia a aerodynamickejšia rýchlostná poloha znižuje odpor vzduchu. Jej význam rastie pri vyšších rýchlostiach; nie je náhradou za stabilitu, rovnováhu a schopnosť meniť smer.
• Sneh a výstroj: Tvrdosť a štruktúra snehu, teplota, úprava sklznice, hrany a vlastnosti lyží ovplyvňujú kĺzanie aj možnosti brzdenia. Servis musí zodpovedať výstroju, podmienkam a pokynom výrobcu.

Rýchlosť zásadne mení následky chyby. Kinetická energia rastie s druhou mocninou rýchlosti: pri dvojnásobnej rýchlosti je pri rovnakej hmotnosti štvornásobná. Väčšia rýchlosť zároveň skracuje čas na vnímanie situácie, rozhodnutie a vykonanie vyhýbacieho manévru.

Kontrola rýchlosti ako lyžiarska zručnosť

Kontrolovať rýchlosť neznamená iba brzdiť pluhom. Pokročilý lyžiar ju reguluje predovšetkým voľbou línie, veľkosťou a tvarom oblúkov, mierou hranenia a zosúvania a včasnou reakciou na terén. Základným kritériom je, či dokáže na dostupnom priestore zmeniť smer alebo zastaviť.

Výskum rekreačných lyžiarov ukazuje, že subjektívne hodnotenie rýchlosti sa líši podľa úrovne lyžiara a ochoty riskovať. Pocit „idem pomaly“ preto nie je spoľahlivou mierou bezpečnosti. Ani údaj zo zariadenia nemusí presne opisovať podmienky, rozhľad či priestor potrebný na zastavenie.

Rýchlosť pri lyžovaní detí

Pri deťoch má prednosť ovládanie pohybu pred maximálnou rýchlosťou. Primeraná rýchlosť závisí od technickej úrovne, motorickej vyspelosti, pozornosti, únavy, terénu a hustoty premávky, nie iba od veku.

Za vhodnú tréningovú prax možno považovať postup, pri ktorom dieťa najprv zvládne stabilný postoj, samostatné zastavenie, zmenu smeru a reakciu na pokyn. Rýchlosť sa potom zvyšuje postupne na prehľadnom úseku s dostatočne dlhým a voľným dojazdom. Zjazd v rýchlostnej polohe má význam až vtedy, keď dieťa nestráca rovnováhu a dokáže polohu okamžite opustiť, zatočiť alebo brzdiť.

Tréner môže rozvíjať cit pre rýchlosť napríklad:

• jazdou rovnakého úseku rôznymi líniami,
• striedaním rezaných a kontrolovane zosúvaných oblúkov,
• určovaním miesta, pred ktorým treba spomaliť alebo zastaviť,
• nácvikom prechodu zo spádnicovej jazdy do oblúka,
• porovnávaním vlastného odhadu s meraním na zabezpečenom úseku.

Úlohou nie je naháňať maximálne číslo. Dieťa sa má naučiť, že rýchlosť sa volí podľa situácie a že schopnosť spomaliť je rovnako dôležitá ako schopnosť zrýchliť. Prilba ani chrániče nerobia neprimeranú rýchlosť bezpečnou.

Rýchlosť v pretekovom lyžovaní

V alpských pretekoch rozhoduje čas medzi štartom a cieľom meraný podľa príslušných pravidiel. Slalom a obrovský slalom sa zaraďujú medzi technické disciplíny, super-G a zjazd medzi rýchlostné disciplíny. To však neznamená, že technické disciplíny nevyžadujú prácu s rýchlosťou alebo že v rýchlostných disciplínach ide iba o jazdu priamo.

Výsledný čas ovplyvňuje línia, kvalita oblúkov, zachovanie rýchlosti medzi bránami, prejazd terénnych zmien, aerodynamika aj chyby. Najkratšia stopa nemusí byť najrýchlejšia, ak vyžaduje prudké brzdenie alebo spôsobí zlý výjazd do ďalšieho úseku. Dôležitejšia než samotná maximálna rýchlosť býva schopnosť preniesť primeranú rýchlosť plynulo cez celý sled oblúkov.

V detskom pretekovom tréningu preto rýchlostná príprava zahŕňa aj čítanie terénu, voľbu línie, stabilitu, plynulé zaťažovanie lyží, kontrolované spomaľovanie a dodržiavanie určeného koridoru. Podmienky účasti, stavba trate, ochranné opatrenia a požiadavky na výstroj sa riadia aktuálnymi pravidlami FIS, národného zväzu a konkrétnej súťaže.

Časté nedorozumenia

• „Dobrý lyžiar je ten, kto ide rýchlo.“ Dobrého lyžiara charakterizuje najmä kontrola pohybu a primeraná voľba rýchlosti.
• „Carving automaticky spomaľuje.“ Rezaný oblúk môže zachovať veľa rýchlosti; rozhodujú jeho smer, tvar a dokončenie.
• „Rýchlostná poloha znamená pritlačiť trup čo najnižšie.“ Funkčná poloha musí zostať stabilná a umožňovať ďalší pohyb, riadenie lyží aj reakciu na terén.
• „Poznám svah, preto môžem ísť naplno.“ Povrch, viditeľnosť, premávka a prekážky sa môžu meniť aj počas jedného dňa.

Pohľad trénera

Tréner neposudzuje rýchlosť oddelene od kontroly. Sleduje, či lyžiar drží zvolenú líniu, zostáva vyvážený, pozerá dostatočne dopredu a má rezervu na neočakávanú zmenu. Rýchlosť je vhodná vtedy, keď pri nej technika zostáva funkčná a lyžiar ju dokáže vedome znížiť. Ak pohyb riadi strach, strnulosť alebo náhodné prudké brzdenie, úloha či terén sú pravdepodobne príliš náročné.