Reakčná rýchlosť

Čo je reakčná rýchlosť

Reakčná rýchlosť je schopnosť zachytiť podnet, spracovať ho, vybrať primeranú odpoveď a čo najskôr začať pohyb. Čas od objavenia podnetu po začiatok pohybovej odpovede sa označuje ako reakčný čas. Čím je kratší, tým je reakcia z časového hľadiska rýchlejšia.

Treba ho odlišovať od času samotného pohybu. Dieťa môže rýchlo rozpoznať pokyn, ale pomaly alebo nepresne ho vykonať. Naopak, pohybovo rýchly lyžiar môže strácať čas tým, že neskoro spozoruje rozhodujúcu informáciu. Pri hodnotení športovcov sa preto popri reakčnom čase sleduje aj presnosť odpovedí a použitý spôsob merania.

Najčastejšie sa rozlišuje:

• jednoduchá reakcia – na jeden vopred známy podnet nasleduje jedna známa odpoveď, napríklad pohyb po zvukovom signáli,
• výberová reakcia – športovec podľa podnetu vyberá z viacerých možností, napríklad mení smer podľa ukázanej farby.

Reakčná rýchlosť nie je to isté ako reflex. Reflex je automatická, mimovoľná odpoveď nervového systému. Športová reakcia spravidla zahŕňa vnímanie situácie, rozhodnutie a naučený pohyb.

Význam pri lyžovaní

Lyžiar priebežne získava informácie zo zraku, rovnovážneho systému, tlaku do chodidiel a pohybu jednotlivých častí tela. Reaguje napríklad na zmenu sklonu, tvrdosti alebo členitosti snehu, na stratu opory, neočakávaný pohyb iného lyžiara či na pokyn trénera.

V pretekovom lyžovaní nejde iba o čo najrýchlejšiu odpoveď. Dôležitý je celý reťazec vnímanie – rozhodnutie – pohyb. Správna, ale o zlomok neskoršia reakcia môže byť užitočnejšia než okamžitý nesprávny pohyb. Výsledok navyše závisí od techniky, rovnováhy, sily, rýchlosti jazdy a od toho, či má lyžiar pripravenú vhodnú pohybovú odpoveď.

Veľkú úlohu má anticipácia, teda predvídanie ďalšieho vývoja podľa dostupných informácií. Skúsený lyžiar nemusí čakať, kým problém naplno vznikne: z tvaru terénu, polohy tela alebo predchádzajúceho pohybu dokáže odhadnúť, čo bude nasledovať. Výskum vývoja prediktívnych pohybových schopností ukazuje, že tieto schopnosti sa počas detstva výrazne menia. Reakciu a anticipáciu preto nemožno považovať za nemennú vrodenú vlastnosť.

Reakčná rýchlosť u detí

Výsledky detí ovplyvňuje vek, skúsenosť, pozornosť, pochopenie úlohy, únava aj motivácia. Porovnávanie mladšieho dieťaťa so starším pretekárom podľa jediného testu v milisekundách preto nemá veľkú výpovednú hodnotu.

U mladších lyžiarov má prednosť pestrý rozvoj základných pohybových schopností. Vhodné sú naháňačky, loptové hry, zmeny smeru, rovnovážne úlohy a hry s jednoduchými zrakovými alebo zvukovými pokynmi. Systematický prehľad detských športových hier poukazuje na ich prínos pre základné motorické a percepčno-motorické schopnosti. Oficiálna metodika U.S. Ski & Snowboard rovnako stavia rozvoj mladého lyžiara na širokom základe lyžiarskych zručností, nie na izolovanom tréningu jednej schopnosti.

S pribúdajúcim vekom a skúsenosťami možno postupne zvyšovať počet možností, rýchlosť pohybu a podobnosť s reálnou lyžiarskou situáciou. Neexistuje však jeden univerzálny postup vhodný pre každé dieťa.

Ako sa rozvíja – pohľad trénera

V tréningovej praxi sa postupuje od jednoduchej a bezpečnej úlohy ku komplexnejšiemu rozhodovaniu:

1. jeden známy signál a jedna pohybová odpoveď, 2. dva alebo viac signálov s rozdielnymi odpoveďami, 3. reakcia počas pohybu, 4. výber riešenia v úlohe podobnej lyžovaniu, 5. zvládnutie situácie pri vyššej rýchlosti alebo miernom časovom tlaku.

Použiť sa dajú štarty na rôzne signály, zrkadlenie pohybu partnera, chytanie lopty, zmeny smeru podľa farby alebo čísla a lyžiarske cvičenia, pri ktorých dieťa na širokom a prehľadnom priestore vyberá z vopred vysvetlených možností. Na snehu musí tréner prispôsobiť úlohu veku, technickej úrovni, premávke, terénu a rýchlosti. Neočakávaný podnet nesmie vytvoriť nebezpečnú situáciu.

Užitočnejšie než veľké množstvo chaotických signálov bývajú krátke úlohy, pri ktorých dieťa zostáva sústredené a tréner dokáže rozlíšiť, kde vznikla chyba: pri spozorovaní podnetu, pri rozhodovaní alebo až pri vykonaní pohybu. Výskum rozhodovania v mládežníckom športe podporuje význam úloh prepájajúcich vnímanie s konkrétnou pohybovou odpoveďou, hoci poznatky z kolektívnych športov nemožno bez overenia priamo preniesť na lyžovanie.

Meranie a časté nedorozumenia

Jednoduchý test ruky, svetelnej tabule alebo počítačový test meria len reakciu v presne určenej úlohe. Nie je samostatným dôkazom, že dieťa bude rýchlejšie reagovať na lyžiach. Výsledky rôznych testov sa nemajú priamo porovnávať a pri opakovanom meraní treba zachovať rovnaký postup, prostredie a mieru rozcvičenia.

Telesné zaťaženie môže percepčno-kognitívny výkon meniť podľa intenzity, druhu úlohy a športovej skúsenosti. Nemožno preto automaticky predpokladať, že každá únava reakciu rovnako spomalí; testovanie pred tréningom a po náročnej jazde predstavuje rozdielne podmienky.

Častou chybou je snaha rozvíjať reakčnú rýchlosť iba svetelnými zariadeniami alebo obrazovkou. Také pomôcky môžu precvičiť konkrétnu zrakovo-pohybovú úlohu, no prenos do športového rozhodovania nie je automatický. Aj novšie súhrnné práce upozorňujú, že zlepšenie reakčného času nemusí znamenať zlepšenie presnosti rozhodovania alebo výkonu v konkrétnom športe.

Pre trénera preto nie je cieľom dieťa, ktoré iba rýchlo zareaguje na signál. Cieľom je lyžiar, ktorý včas rozpozná podstatnú informáciu, zvolí bezpečné riešenie a technicky ho zvládne.