Výjazd z bránky

Čo je výjazd z bránky

Výjazd z bránky je úsek jazdy bezprostredne po prejazde brány. Lyžiar v ňom dokončuje potrebnú zmenu smeru, postupne uvoľňuje zaťaženie a zahranenie lyží a presúva sa do prechodu k nasledujúcemu oblúku. Hranice tohto úseku nie sú pevne stanovené: závisia od disciplíny, rozostavenia brán, sklonu, terénu, rýchlosti a zvolenej línie.

Výjazd sa nesmie zamieňať so samotným správnym prejazdom brány. Pravidlá FIS určujú, kedy bola brána prejdená regulárne – rozhodujúci je prejazd špičiek oboch lyží a oboch chodidiel cez príslušnú bránkovú líniu. Pojem výjazd z bránky však FIS nehodnotí ako osobitný technický prvok. Je to najmä trénerské označenie kvality jazdy po prejazde brány.

Ako vyzerá dobrý výjazd

Pri účelnom výjazde zostáva pretekár vyvážený a jeho pohyb pokračuje smerom k ďalšej bráne bez zbytočného pribrzdenia alebo dodatočného zalamovania oblúka. Lyže možno plynulo uvoľniť z hrán a nasmerovať do ďalšieho oblúka. Jazdec pritom už nesleduje prejdenú tyč, ale číta priestor a ďalšie brány.

Brána je orientačný bod trate, nie miesto, pri ktorom sa musí oblúk začať alebo náhle dokončiť. V mnohých situáciách je výhodné vykonať podstatnú časť zmeny smeru pred bránou alebo v jej okolí, aby pod ňou zostal priestor na uvoľnenie lyží. Presné riešenie však závisí od trate. Strmý úsek, zatvorená brána, kombinácia, terénna vlna či tvrdá koľaj môžu vyžadovať odlišné načasovanie.

Kvalitný výjazd sa prejavuje najmä tým, že lyžiar:

• nemusí pod bránou prudko zabrzdiť alebo vytlačiť päty do strany,
• zostáva opretý o lyže a nestráca rovnováhu dozadu ani dovnútra oblúka,
• dokáže plynulo zmenšiť tlak na končiacu vonkajšiu lyžu,
• včas presúva pozornosť a pohyb k nasledujúcej bráne,
• zachováva rytmus aj pri zmene rozostavenia alebo terénu.

Typické chyby

Najčastejším problémom je neskorá línia. Lyžiar prichádza k bráne príliš priamo, väčšinu zmeny smeru musí vykonať až pod ňou a výjazd sa predlžuje naprieč svahom. Nasledujúci oblúk potom začína neskoro a rovnaká chyba sa môže opakovať pri ďalších bránach.

Ďalšou chybou je náhle odsunutie lyží do šmyku po prejazde tyče. Môže krátkodobo pomôcť zmeniť smer, ale často naruší rovnováhu, rytmus a prípravu ďalšieho oblúka. Problémom je aj príliš dlhé držanie hrán a tlaku, prehnané vzpriamenie tela alebo pohľad upretý na už prejdenú bránu.

Samotný tesný prejazd pri tyči ešte nedokazuje správnu líniu. Ak kontakt s bránou rozbije postoj, odľahčí vonkajšiu lyžu alebo odvedie pozornosť od ďalšieho oblúka, technický výsledok je slabý. Pri neskorších štartových číslach môže výjazd meniť aj koľaj či poškodený sneh pod bránou; jazdec preto nemusí za každú cenu kopírovať najhlbšiu stopu.

Detský tréning

U detí sa výjazd neučí ako izolovaná poloha tela. Tréner najskôr vytvára zrozumiteľnú úlohu: dokončiť oblúk v plánovanom priestore, zostať v rovnováhe a pozerať k ďalšej bráne. Vhodné sú jednoduché rytmické trate, koridory, krátke tyče a značky v snehu. Náročnosť trate má zodpovedať technickej úrovni dieťaťa, aby strmosť alebo rýchlosť nevyvolávali obranný záklon a prudké brzdenie.

Pri mladších lyžiaroch je dôležitejší celkový tvar oblúka, rytmus a orientácia v trati než presné napodobňovanie polohy dospelého pretekára. Schopnosť načasovať uvoľnenie lyží sa mení s motorickým vývojom, silou, skúsenosťami a rýchlosťou jazdy. Preto neexistuje jedna univerzálna poloha ani rovnaký okamih výjazdu pre všetky deti.

Pohľad trénera

Tréner neposudzuje výjazd iba podľa miesta pri jednej bráne. Sleduje, čo spôsobí v ďalších dvoch alebo troch oblúkoch. Dobrý výjazd vytvára čas a priestor na nasledujúcu zmenu smeru; zlý výjazd núti lyžiara trať dobiehať.

Pri oprave je užitočné rozlíšiť príčinu od následku. Prudké brzdenie pod bránou môže byť následkom príliš priameho nájazdu, oneskoreného zahranenia, straty opory o vonkajšiu lyžu alebo nesprávneho čítania trate. Samotný pokyn na rýchlejší výjazd preto bez úpravy nájazdu a tvaru oblúka často nestačí.