Štartový interval

Čo je štartový interval

Štartový interval je plánovaný časový odstup medzi štartmi dvoch po sebe nasledujúcich pretekárov alebo predjazdcov. Počíta sa od štartu jedného lyžiara po štart ďalšieho, nie od jeho prejazdu cieľom.

Interval umožňuje organizátorom riadiť pohyb pretekárov na trati. Musí ponechať primeraný priestor na bezpečnú jazdu, meranie času, prácu traťových komisárov a prípadnú úpravu trate. Jeho dĺžku ovplyvňuje disciplína, dĺžka a prehľadnosť trate, počasie, viditeľnosť, stav snehu, možnosti časomiery a úroveň pretekov.

Pravidelný a nepravidelný interval

FIS upravuje štartové intervaly v článku 622 medzinárodných pravidiel alpského lyžovania. Rozlišuje najmä pravidelné a nepravidelné intervaly.

Pri pravidelnom, teda pevnom intervale sa ďalší pretekár štandardne posiela na trať po vopred určenom počte sekúnd. Tento spôsob sa používa najmä v zjazde, super-G a obrovskom slalome. Všeobecné pravidlo pracuje so 60-sekundovým intervalom, jury však môže podľa podmienok určiť inú hodnotu. Pri skrátení nesmie byť interval v zjazde a super-G kratší ako 40 sekúnd a v obrovskom slalome kratší ako 30 sekúnd. Osobitné pravidlá konkrétnej súťaže môžu organizáciu štartov ďalej upraviť.

Pri nepravidelnom alebo premenlivom intervale nedostáva každý pretekár štart presne po rovnakom čase. Ďalší štart povoľuje štartér podľa pokynu časomiery a organizácie pretekov. Typickým príkladom je slalom, v ktorom môže byť na trati súčasne viac lyžiarov, pokiaľ sa navzájom neohrozujú ani neobmedzujú.

Samostatným organizačným postupom je čakanie, kým predchádzajúci pretekár prejde cieľom. Niekedy sa označuje ako cieľový interval (finish interval). Nie je to automatická požiadavka pri každej disciplíne.

Interval nie je štartové okno

Štartový interval sa často zamieňa so štartovým signálom. Ide však o dve odlišné veci:

• štartový interval určuje odstup medzi dvoma pretekármi,
• štartový signál a štartové okno určujú, kedy môže alebo musí konkrétny pretekár opustiť štart.

Lyžiar preto nemá odhadovať svoj štart podľa pohybu predchádzajúceho súťažiaceho. Riadi sa pokynmi štartéra a oficiálnym signálom. Ak je štart zastavený, pôvodný rytmus intervalov prestáva platiť a pretekár čaká na nový pokyn.

Význam pri detských pretekoch

Pri detských pretekoch platí rovnaký základný princíp: ďalšie dieťa smie vyraziť až po povolení štartéra. Konkrétny interval určuje organizácia pretekov a jury podľa pravidiel a podmienok na trati. Neexistuje jedna univerzálna hodnota vhodná pre každú detskú kategóriu a každý svah.

Pri mladších alebo menej skúsených lyžiaroch treba počítať s väčšími rozdielmi v rýchlosti, nepredvídateľným zastavením či pádom a pomalším opustením trate. Plánovaný časový rozpis preto nikdy nemá prednosť pred bezpečnosťou. Ak pretekár zostane na neprehľadnom alebo nebezpečnom mieste, štart sa musí zastaviť bez ohľadu na pôvodne určený interval.

V tréningu nie je štartový interval pevnou súťažnou normou. Tréner ho volí podľa veku, úrovne skupiny, typu cvičenia, rozhľadu na trati a bezpečných miest na zastavenie. Kratší interval môže zrýchliť organizáciu tréningu, ale zvyšuje riziko dobehnutia pomalšieho lyžiara. Pri deťoch má mať tréner alebo poverená osoba kontrolu nad každým odchodom zo štartu.

Typické nedorozumenia

• Kratší interval automaticky neznamená lepšie zorganizované preteky.
• Štartový interval nie je časový rozostup vo výsledkoch.
• Pretekár nemusí vždy čakať, kým jeho predchodca prejde cieľom.
• Hodnota uvedená v programe sa môže z bezpečnostných alebo organizačných dôvodov zmeniť.
• Televízne prestávky, úprava trate a pokyn „stop štart“ prerušujú bežný sled štartov.

Pohľad trénera

Mladý pretekár by mal poznať svoju približnú štartovú pozíciu, no tesne pred jazdou má sledovať najmä štartéra. Úlohou trénera je pripraviť dieťa včas, skontrolovať zapnutie výstroja a zároveň ho nenechať odštartovať iba preto, že podľa vlastného počítania už uplynul očakávaný interval. O vyslaní na trať rozhoduje oficiálny štartový postup, nie stopky pretekára, rodiča ani trénera.