Cieľový priestor

Čo je cieľový priestor

Cieľový priestor (angl. finish area) je ohraničená, kontrolovaná a zabezpečená časť lyžiarskej trate okolo cieľovej čiary a za ňou. Zahŕňa miesto merania času, dostatočný priestor na spomalenie a určený výstup z trate. Jeho úlohou je umožniť pretekárovi dokončiť jazdu prirodzenou stopou a následne bezpečne zastaviť bez náhleho vyhýbania sa ľuďom, technike alebo pevným prekážkam.

Cieľový priestor nemožno zamieňať s cieľovou čiarou. Cieľová čiara je presne určená hranica, na ktorej sa zaznamenáva čas. Cieľový priestor je širšia bezpečnostná a organizačná zóna.

Požiadavky pri pretekoch

Podľa pravidiel alpských súťaží má byť cieľ dobre viditeľný pre približujúceho sa pretekára. Dojazdová plocha má byť široká, plynulo sklonená a upravená tak, aby na nej mohol lyžiar bezpečne znížiť rýchlosť. Staviteľ trate má posledné brány viesť tak, aby pretekár prechádzal cieľom po prirodzenej línii zodpovedajúcej terénu.

Cieľový priestor sa ohradzuje a nepovolané osoby doň nesmú vstupovať. Stĺpiky, zariadenia časomiery, reklamné konštrukcie a ďalšie prvky musia byť umiestnené alebo chránené tak, aby nepredstavovali neprimerané riziko. Pretekár má priestor opustiť určeným výstupom a s výstrojom použitým počas jazdy.

Cieľová čiara sa označuje dvoma zvislými stĺpikmi alebo transparentmi a vodorovným farebným označením na snehu. Pravidlá FIS stanovujú pre zjazd a super-G štandardnú minimálnu šírku cieľa 15 metrov, pre slalom a obrovský slalom 10 metrov. Jury môže túto vzdialenosť vo výnimočnom prípade zmenšiť pre technické alebo terénne dôvody. Na detských a národných podujatiach treba vždy rešpektovať príslušné súťažné pravidlá, propozície a pokyny jury.

Ako sa správne prechádza cieľom

Pretekár má cieľovú čiaru prekročiť:

• na oboch lyžiach,
• na jednej lyži,
• alebo oboma nohami, ak spadol medzi poslednou bránou a cieľovou čiarou.

V poslednom prípade sa čas zaznamená v okamihu, keď časomieru aktivuje niektorá časť tela. Predpokladom platného výsledku zostáva správne absolvovanie trate vrátane poslednej brány.

Častým nedorozumením je predstava, že jazda sa končí poslednou bránou. Pretekár musí pokračovať až cez cieľovú čiaru. Predčasné zabrzdenie, vzpriamenie alebo odklon od prirodzenej stopy môže zhoršiť čas a pri vysokej rýchlosti aj stabilitu. Po prejazde čiarou však musí mať dostatok priestoru na kontrolované spomalenie.

Deti a tréningová prax

Pri detskom tréningu má cieľový priestor predovšetkým výchovnú a bezpečnostnú úlohu. Najmladší lyžiari majú sklon považovať farebnú čiaru alebo poslednú bránu za miesto, kde treba okamžite zastaviť. Tréner ich preto učí jednoduchú postupnosť: prejsť cieľom, pokračovať v rovnováhe a brzdiť až v dojazdovej zóne.

Veľkosť tréningového dojazdu sa neurčuje jednou univerzálnou vzdialenosťou. Musí zodpovedať rýchlosti, sklonu, kvalite snehu, disciplíne, schopnostiam detí a možnostiam bezpečného ohradenia. Za cieľom nemajú stáť rodičia, čakajúce deti ani odložené lyže. Pretekár, ktorý už dojazd dokončil, má priestor bez zdržania opustiť určeným smerom.

Pri začiatočníkoch je dôležitejší pokojný prejazd v stabilnom postoji než napodobňovanie agresívneho pretekárskeho finišu. Až skúsenejší mladí pretekári sa učia udržať účelný postoj a rýchlosť cez cieľovú čiaru bez toho, aby stratili kontrolu nad následným dojazdom.

Pohľad trénera

Tréner pri obhliadke nekontroluje iba posledné brány, ale aj líniu cez cieľ, povrch dojazdu, miesto brzdenia, ochranu časomiery a spôsob odchodu detí. Jasne určí, kde sa smie čakať a kto môže vstúpiť do cieľového priestoru. Bezpečný cieľ nie je miesto na zhromažďovanie družstva, ale aktívna časť trate, v ktorej sa stále pohybujú lyžiari vysokou rýchlosťou.