Štartová brána

Čo je štartová brána

Štartová brána je mechanické a elektronické zariadenie na štarte lyžiarskych pretekov. Jej pohyblivá tyčka, často označovaná aj anglickým názvom start wand, je pripojená k časomiere. Keď ju pretekár pri odraze otvorí, zariadenie vyšle elektrický impulz, ktorý zaznamená jeho skutočný štartový čas.

Nejde teda o prvú slalomovú bránu na trati ani o štartovací domček. V paralelných disciplínach sa môžu používať štartové dvere, ktoré sa otvárajú riadeným spôsobom. FIS vedie štartové brány a štartové dvere ako samostatné kategórie časomerných zariadení.

Štartová brána a meranie času

Na pretekoch zaradených do kalendára FIS sa môže používať iba homologované časomerné vybavenie. Aktuálny zoznam FIS uvádza výrobcu, model a homologizačné číslo zariadenia.

Štartová brána musí poskytovať oddelené, elektronicky izolované kontakty pre hlavný časomerný systém A a záložný systém B. Otvorenie tej istej tyčky tak vytvorí štartový impulz pre oba systémy. Elektronickú časomieru navyše dopĺňa nezávislé ručné meranie.

Ak treba štartovú bránu počas jedného kola vymeniť, technické pravidlá požadujú rovnaké zariadenie umiestnené v rovnakej polohe. Bránu nastavuje, skúša a pripája kvalifikovaný časomerač alebo poverený organizátor; pretekár ani tréner by nemali svojvoľne meniť jej polohu.

Pokyn štartéra a skutočný štart

Verbálny alebo zvukový signál štartéra a okamih začiatku merania nie sú vždy totožné. Signál povoľuje pretekárovi vyraziť, ale jeho elektronický čas sa začne merať až otvorením štartovej tyčky. Pretekár pritom musí dodržať štartovací postup a časové okno príslušnej disciplíny.

V zjazde, super-G a obrovskom slalome sa používa určený štartový interval a odpočítavanie. Na podujatiach vyšších úrovní FIS je predpísaná štartovacia časomiera so zvukovým odpočtom. V slalome dá štartér po povolení štartu upozornenie „Ready“ a o niekoľko sekúnd povel „Go“; pretekár má podľa pravidiel vyštartovať približne do desiatich sekúnd.

Presný postup na detských, klubových alebo národných pretekoch môže dopĺňať súťažný poriadok organizátora či národného zväzu. Dieťa má preto počúvať štartéra a nespoliehať sa iba na postup známy z tréningu.

Význam v detskom tréningu

Štart nie je iba silový odraz. Je to krátka koordinačná úloha, pri ktorej mladý lyžiar spája reakciu na povel, prácu palíc, pohyb ťažiska dopredu a plynulý prechod k prvým oblúkom.

V tréningovej praxi sa postupuje od jednoduchého odrazu na miernom a bezpečnom úseku k štartu do trate. U menších detí je dôležitejšie zvládnuť stabilný postoj a jasnú reakciu na pokyn než napodobňovať agresívny štart dospelého pretekára. Počet korčuliarskych krokov, sila odpichu aj okamih prechodu do zjazdového postoja závisia od sklonu, povrchu, disciplíny a motorickej úrovne dieťaťa.

Tréner sleduje najmä to, či lyžiar:

• stojí vyvážene a nespolieha sa o štartovú tyčku,
• má palice pripravené na súmerný a bezpečný odpich,
• reaguje až na platný pokyn,
• presúva boky spolu s trupom dopredu a nezostáva „sedieť“ vzadu,
• po odraze rýchlo obnoví stabilitu,
• smeruje pozornosť k nájazdu a prvej bráne, nie k mechanizmu pod nohami.

Typické chyby a nedorozumenia

Častou chybou je predčasné stlačenie alebo otvorenie tyčky pri upravovaní postoja. Ďalším problémom býva prudký pohyb ramien bez posunu bokov, príliš vzdialené zapichnutie palíc, nesúmerný odpich alebo okamžité zaujatie nízkeho postoja ešte pred získaním rovnováhy.

Dieťa by sa tiež nemalo rozbiehať podľa pretekára pred sebou alebo podľa zvuku z trate. Rozhodujúci je pokyn štartéra určený priamo jemu. Ak má problém s bránou, výstrojom alebo pripravenosťou štartu, má zostať na mieste a upozorniť štartéra či trénera.

Z pohľadu trénera je kvalitný štart taký, ktorý je opakovateľný, zodpovedá veku a vedie do kontrolovaného nájazdu k prvej bráne. Malá časová výhoda zo silného odrazu nemá význam, ak lyžiar následne stratí smer, rovnováhu alebo rytmus trate.