Časomiera

Čo je časomiera

Časomiera je technický a organizačný systém na meranie času lyžiara od štartu po prejazd cieľom. Zahŕňa meracie zariadenia, káble alebo povolené prenosové riešenia, obsluhu, záznam údajov, výpočtový softvér aj kontrolné postupy. Výraz časomiera preto neoznačuje iba displej v cieli alebo jedny stopky.

Pri elektronickom meraní štartová bránka zaznamená okamih, keď pretekár otvorí štartovú tyč. Cieľový impulz vznikne prerušením lúča cieľovej fotobunky. Zariadenia pracujú v režime absolútneho času dňa (time of day, ToD): výsledný čas jazdy sa vypočíta odčítaním štartového času od cieľového času.

Zvukové odpočítavanie alebo povel štartéra pomáhajú organizovať štart, samy však meranie nespúšťajú. Rozhodujúci je impulz zo štartovej bránky.

Preteková časomiera podľa FIS

Na podujatiach zaradených do kalendára FIS sa musia používať homologované elektronické časomery, štartové bránky a fotobunky. Aktuálne pravidlá FIS požadujú pri medzinárodných alpských súťažiach dva synchronizované a elektronicky oddelené systémy:

• systém A je hlavný,
• systém B je záložný,
• oba dostávajú samostatný impulz zo štartovej bránky,
• v cieli sú dve homologované sústavy fotobuniek, samostatne pripojené k systémom A a B.

Systémy sa synchronizujú pred jazdou a počas nej sa nesmú opätovne synchronizovať. Technická inštalácia musí byť umiestnená alebo chránená tak, aby podľa možností neohrozovala pretekárov.

Výsledný čas sa podľa pravidiel FIS vyjadruje na stotinu sekundy. Vypočítaný čas sa skracuje, nie matematicky zaokrúhľuje. Čas 52,349 sekundy sa teda uvedie ako 52,34 sekundy.

Ak zlyhá systém A, použije sa záložný elektronický údaj zo systému B podľa predpísaného opravného postupu. Pre všetky súťaže v kalendári FIS je navyše povinné nezávislé ručné meranie na štarte aj v cieli. Ručné časy sa zaznamenávajú ako čas dňa a môžu poslúžiť na výpočet ekvivalentného elektronického času (EET), ak chýba použiteľný elektronický údaj. Nejde o jednoduché prepísanie času zo stopiek: vykonáva sa korekcia založená na porovnaní elektronických a ručných časov okolitých pretekárov.

Transpondér alebo tréningový snímač nemožno na pretekoch FIS automaticky považovať za náhradu systému A, systému B alebo povinného ručného merania. Rozhodujú aktuálne pravidlá súťaže a zoznam homologovaných zariadení.

Elektronický cieľový čas vzniká prerušením lúča fotobunky. Ak pretekár v cieli spadne bez úplného zastavenia, zaznamenaný čas môže byť platný, musí však bezprostredne úplne prekročiť cieľovú čiaru s lyžami alebo bez nich. Správnosť prejazdu posudzuje cieľový rozhodca.

Neoficiálny a oficiálny čas

Čas zobrazený na tabuli alebo v online prenose je bezprostrednou, ale spravidla neoficiálnou informáciou. Pred potvrdením výsledkov sa kontrolujú záznamy systémov A a B, ručné časy, štartové a cieľové údaje, prípadné náhradné výpočty aj rozhodnutia rozhodcovskej komisie. Preto sa čas môže po dojazde opraviť bez toho, aby išlo o svojvoľnú zmenu výsledku.

Pri dvojkolových disciplínach sa poradie určuje podľa súčtu platných časov oboch kôl, ak pravidlá konkrétneho formátu neurčujú inak. Medzičas ukazuje výkon iba v určitej časti trate a sám osebe nerozhoduje o výsledku.

Časomiera v detskom tréningu

V tréningu môže byť časomiera jednoduchšia než na oficiálnych pretekoch. Používa sa na meranie celej trate, krátkeho úseku, štartovej fázy alebo prejazdu vybranej kombinácie brán. Takéto údaje sú tréningovou spätnou väzbou, nie oficiálnym pretekovým výsledkom.

Rýchlejší čas automaticky neznamená lepšiu techniku. Rozdiel môže vzniknúť zvolenou stopou, kvalitou štartu, rýchlosťou na vjazde do meraného úseku, chybou v predchádzajúcej bráne, zmenou povrchu, vetrom alebo poškodením trate. Aj medzičasy treba vykladať opatrne: miesto, kde sa časový rozdiel prejaví, nemusí byť miestom, kde vznikla jeho príčina.

Pri mladších deťoch má meranie podporovať zvládnutie úlohy, nie zatlačiť do úzadia bezpečnosť a rozvoj základných lyžiarskych zručností. Tréner môže napríklad porovnávať dve taktické riešenia, sledovať pravidelnosť opakovaných jázd alebo čas spojiť s hodnotením rytmu a presnosti. Primeranosť závisí od veku, motorickej úrovne, skúseností a cieľa tréningu; neexistuje univerzálny počet meraných jázd pre každé dieťa.

Pre rodiča je dôležité nepreceňovať rozdiel jednej či dvoch stotín, najmä ak deti nejazdili na rovnako zachovanej trati. Užitočnejšia otázka než iba „Aký bol čas?“ býva „Čo sa v tejto jazde podarilo a kde sa dá čas získať bezpečnejším alebo presnejším lyžovaním?“

Pohľad trénera

Časomiera dáva objektívne číslo, ale jeho význam vytvára až odborná interpretácia. Tréner porovnáva čas s videom, pozorovaním techniky, priebehom trate a zadanou úlohou. Pri porovnávaní jázd sa usiluje zachovať rovnaký štart, rozostavenie, smer merania a čo najpodobnejšie podmienky.

Mladý lyžiar sa má naučiť reagovať na štartový postup, otvoriť štartovú tyč rozhodným pohybom a bezpečne prejsť celou cieľovou čiarou. Nemá brzdiť pred fotobunkou ani sa tesne za cieľom otáčať za displejom. Čas je výsledok jazdy; bezpečný prejazd cieľovým priestorom zostáva jej súčasťou.