Časová strata

Definícia

Časová strata je rozdiel medzi nameraným časom lyžiara a referenčným časom. V priebežných výsledkoch býva referenciou najrýchlejší pretekár, ktorý už odštartoval; v konečných výsledkoch je ňou spravidla víťaz alebo najlepší platný čas príslušnej jazdy.

Matematicky platí:

časová strata = čas lyžiara − referenčný čas

Ak lyžiar dosiahne čas 52,43 s a referenčný čas je 51,70 s, jeho strata je +0,73 s. Znamienko plus znamená pomalší čas. Ak je lyžiar na medzičase rýchlejší než referencia, časový rozdiel môže byť zobrazený so znamienkom mínus; presnejšie vtedy hovoríme o časovom náskoku alebo zisku.

Časová strata nie je trest ani dodatočne pripočítaná penalizácia. Je to iba vypočítaný rozdiel dvoch nameraných časov. Pretekár bez platného klasifikovaného času, napríklad so statusom DNS, DNF alebo DSQ, nemá konečnú časovú stratu porovnateľnú s klasifikovanými pretekármi.

Časová strata vo výsledkoch

V alpskom lyžovaní FIS sa výsledné časy uvádzajú na stotiny sekundy. Ak časomiera zaznamená aj tisíciny, pri tvorbe výsledku sa nadbytočné číslice oddeľujú podľa pravidiel časomiery, nie bežným matematickým zaokrúhľovaním. Oficiálne preteky používajú elektronické meranie s hlavným a záložným systémom; ručné meranie slúži ako ďalšia poistka pri poruche.

Pri pretekoch na jednu jazdu sa strata vypočíta z času tejto jazdy. V slalome a obrovskom slalome, ktoré sa v štandardnom formáte jazdia na dve kolá, vychádza konečná strata zo súčtu platných časov oboch jázd. Strata v prvom kole preto nemusí byť rovnaká ako strata v konečnom poradí.

Absolútnu stratu treba vždy čítať spolu s dĺžkou a charakterom trate. Jedna sekunda na krátkom detskom slalome predstavuje iný relatívny rozdiel než jedna sekunda v dlhom zjazde. Na porovnávanie rôznych tratí môže tréner pomocne použiť percentuálny rozdiel, ten však nenahrádza oficiálny výsledok.

Medzičas nie je čas jedného úseku

Medzičas zobrazený na trati je zvyčajne kumulatívny čas od štartu. Údaj +0,50 s na druhom medzičase preto neznamená, že lyžiar stratil pol sekundy iba v druhom úseku.

Ak mal na prvom medzičase stratu +0,20 s a na druhom +0,55 s, medzi týmito bodmi sa jeho rozdiel voči referencii zväčšil približne o 0,35 s. Ak sa strata zmenší z +0,55 s na +0,40 s, lyžiar v danom úseku voči referencii 0,15 s získal. Podrobné meranie časov medzi jednotlivými bránami poskytuje presnejší obraz než jeden alebo dva medzičasy.

Ani tak nemožno miesto technickej chyby určiť iba podľa čísla. Strata rýchlosti na konci jedného oblúka sa môže výraznejšie prejaviť až v nasledujúcom úseku, pretože ovplyvní nájazdovú rýchlosť.

Prečo časová strata vzniká

Výsledný čas ovplyvňuje najmä vzájomný vzťah rýchlosti a zvolenej línie. Kratšia dráha nemusí byť automaticky rýchlejšia, ak si vyžiada prudké brzdenie alebo neumožní udržať kontrolu. Rovnako ani čo najvyššia nájazdová rýchlosť nezaručuje najlepší čas, ak lyžiar následne predĺži líniu alebo nadmerne rozptýli energiu.

Porovnanie môže ovplyvniť aj rozbitie trate, meniaci sa sneh, vietor, viditeľnosť, štartové poradie alebo odlišné podmienky pri opakovanej jazde. Čas preto nie je sám osebe diagnózou techniky.

Detský a tréningový kontext

V tréningovej praxi je časová strata užitočná iba vtedy, keď má dieťa zrozumiteľnú referenciu a primeranú úlohu. Pri mladších alebo menej skúsených lyžiaroch má pred naháňaním stotín prednosť bezpečné zvládnutie trate, správny prejazd brán, rovnováha a opakovateľnosť pohybu.

Čas dieťaťa je vhodné porovnávať najmä:

• s jeho vlastnými jazdami v podobných podmienkach,
• po jednotlivých úsekoch, nie iba v cieli,
• spolu s videom alebo pozorovaním trénera,
• s ohľadom na vek, skúsenosti, telesný a motorický vývoj.

Jedna rýchla jazda nemusí znamenať stabilné zlepšenie a jedna veľká strata nemusí dokazovať zhoršenie techniky. Tréningové meranie mobilom, hodinkami, GNSS zariadením alebo ručnými stopkami môže pomôcť pri orientácii, nemožno ho však zamieňať s oficiálnou časomierou. Presnosť a spôsob merania musia zodpovedať rozdielom, ktoré chce tréner hodnotiť.

Pohľad trénera

Tréner najprv overí, voči komu a na ktorom mieste trate je strata vypočítaná. Potom sleduje, kde sa rozdiel zväčšuje, a spojí časový údaj s líniou, rýchlosťou, rytmom, terénom a reakciou lyžiara. Až následne určí jednu primeranú tréningovú úlohu a jej účinok preverí vo viacerých jazdách.

Častým omylom je pripísať celú stratu jednej viditeľnej chybe alebo od dieťaťa žiadať, aby jednoducho išlo rýchlejšie. Užitočnejšia otázka znie: V ktorom úseku sa rozdiel zmenil a čo v jazde túto zmenu vysvetľuje?