Kompenzačné cvičenie

Čo je kompenzačné cvičenie

Kompenzačné cvičenie je v športovej praxi cielené doplnkové cvičenie, ktorým sa vyvažujú dôsledky opakovaného tréningového zaťaženia. Jeho úlohou môže byť udržiavanie alebo obnovenie potrebnej pohyblivosti, posilnenie nedostatočne zapájaných svalových skupín, zlepšenie stability a koordinácie alebo nácvik kvalitnejšieho pohybového vzoru.

Nejde o jednu presne určenú zostavu. Obsah závisí od veku lyžiara, jeho pohybových schopností, aktuálneho obdobia prípravy, únavy, predchádzajúcich zranení a od toho, čo ukáže pozorovanie trénera alebo odborné vyšetrenie. Kompenzačné cvičenie sa môže čiastočne prekrývať s kondičnou prípravou a preventívnym tréningom, ale nemožno ho zamieňať s rehabilitáciou po úraze.

Význam pre lyžiara

Alpské lyžovanie kladie vysoké nároky na svalovo-kostrový systém, kontrolu trupu, stabilitu osi dolnej končatiny a schopnosť vytvárať i tlmiť veľké sily. FIS preto medzi zložky mimosnehovej prípravy zaraďuje silu a kondíciu, koordináciu, pohyblivosť, motorické schopnosti a regeneráciu.

Podľa konkrétnej potreby sa kompenzačné cvičenia môžu zameriavať najmä na:

• pohyblivosť členkov, bedrových kĺbov a hrudnej časti chrbtice,
• stabilitu trupu a panvy,
• kontrolu kolena a osi dolnej končatiny pri stoji, drepe, doskoku alebo zmene smeru,
• silu sedacích svalov, vonkajších rotátorov bedra a svalov zadnej strany stehna,
• rovnováhu a porovnateľnú kvalitu pohybu na pravej aj ľavej nohe.

Tieto oblasti nie sú univerzálnym zoznamom pre každého lyžiara. FIS napríklad uvádza v programe ISPA pre mladých pretekárov excentrickú silu zadnej strany stehna, stabilitu osi dolnej končatiny prostredníctvom svalov bedra a stabilitu trupu. Ide však o konkrétny preventívny program, nie o všeobecný návod pre všetky deti.

Kompenzácia u detí

Pri mladších deťoch má mať cvičenie jednoduchú, pestrú a pohybovo zrozumiteľnú podobu. Dôležitejšia než počet opakovaní alebo náročnosť je správna poloha tela, plynulé dýchanie a schopnosť vykonať pohyb bez straty kontroly. Skokové testovanie mladých pretekárov vo veku 7 až 15 rokov ukázalo, že výkon sa mení s vekom a že popri dosiahnutom výsledku treba hodnotiť aj kvalitu vykonania pohybu.

Tréner preto prispôsobuje výber cvičení motorickej úrovni a dozrievaniu dieťaťa. Cvičenie vhodné pre pretekára kategórie U16 nemusí byť vhodné pre začiatočníka na prvom stupni základnej školy. Kompenzácia nemá byť trestom za chybu na svahu ani únavovou súťažou. Pri bolesti, po zranení alebo pri výraznom rozdiele medzi stranami patrí rozhodovanie o ďalšom postupe fyzioterapeutovi alebo lekárovi.

Časté nedorozumenia

Kompenzačné cvičenie nie je iba strečing. Samotné zväčšovanie rozsahu pohybu nemusí riešiť nedostatočnú stabilitu, silu ani koordináciu.

Nie je totožné s rozcvičením. Rozcvičenie pripravuje organizmus na bezprostredne nasledujúcu záťaž; kompenzačné cvičenie reaguje na dlhodobejšie potreby lyžiara.

Nezaručuje, že sa lyžiar nezraní. Systematický prehľad rekreačného lyžovania nenašiel dostatok priamych dôkazov, na základe ktorých by bolo možné tvrdiť, že všeobecné cvičenie samo osebe predchádza lyžiarskym zraneniam. Na druhej strane, štúdia dospievajúcich pretekárov zaznamenala pri štruktúrovanom programe zameranom na stabilitu trupu, nervovosvalovú kontrolu a vyrovnanú prácu oboch nôh nižší výskyt poranení predného skríženého väzu. Výsledok podporuje cielene zostavenú prevenciu, nie ľubovoľné „cvičenie navyše“.

Pohľad trénera

Dobrá kompenzácia nevychádza zo zoznamu obľúbených cvikov, ale z otázky: Aké zaťaženie dieťa absolvovalo a akú pohybovú schopnosť potrebuje udržať alebo zlepšiť? Tréner sleduje najmä techniku pohybu, únavu, rozdiel medzi stranami a schopnosť dieťaťa udržať kontrolovanú os trupu, bedra, kolena a chodidla. Výber aj dávkovanie sa menia počas sezóny. Všeobecná každodenná pohybová pestrosť pritom zostáva základom zdravého vývoja detí a dospievajúcich.