Hranenie a zahranenie

Hranenie je riadená zmena priečneho sklonu lyže voči povrchu snehu. Zahŕňa naklopenie lyže na hranu, zväčšovanie alebo zmenšovanie uhla hrany aj jej uvoľnenie pred prechodom do ďalšieho oblúka. Zahranenie sa v slovenskej trénerskej reči používa najmä pre aktívne postavenie lyže na hranu alebo pre stav, keď hrana vytvára bočnú oporu v snehu.

Oba výrazy sa často používajú ako synonymá. Pre výučbu je však užitočné rozlišovať medzi hranením ako priebežným pohybom a zahranením ako jeho výsledkom alebo konkrétnou fázou. Nejde o osobitnú definíciu súťažných pravidiel FIS, ale o metodické pomenovanie techniky.

Čo sa deje so zahranenou lyžou

Pri lyži položenej naplocho je uhol medzi jej skĺznicou a povrchom snehu približne nulový. Naklopením lyže sa tento uhol zväčšuje a do kontaktu so snehom sa výraznejšie zapája oceľová hrana. Zahranená a zaťažená lyža môže vytvárať bočnú reakčnú silu, ktorá pomáha viesť lyžiara po zakrivenej dráhe a obmedzovať bočný šmyk.

Pri vykrajovanom oblúku sa vykrojená lyža pod zaťažením prehne a jej hrana sleduje zakrivenú stopu. Väčší uhol hrany môže umožniť menší polomer oblúka, ale sám osebe ho nezaručuje. Výsledok závisí aj od:

• zaťaženia a rozloženia tlaku pozdĺž lyže,
• rovnováhy lyžiara,
• smeru lyže voči smeru jej pohybu,
• geometrie a tuhosti lyže,
• rýchlosti, sklonu svahu a vlastností snehu,
• stavu a servisného nastavenia hrán.

Zahranená lyža teda nemusí byť carvingová. Ak sa pohybuje čiastočne bokom, môže na hrane riadene šmýkať. Takýto šmyk nie je automaticky technickou chybou: pri regulácii rýchlosti, krátkych oblúkoch alebo v náročnom teréne môže byť zámerným riešením.

Ako lyžiar vytvára uhol hrany

Uhol hrany vzniká kombináciou naklonenia celej sústavy lyžiara do oblúka a angulácie, teda vhodného usporiadania segmentov tela najmä v oblasti členkov, kolien a bedier. Konkrétny pomer sa mení podľa rýchlosti, polomeru oblúka, terénu a zámeru jazdy.

Hranenie nemá byť jednorazovým prudkým pohybom. Vo väčšine oblúkov sa uhol hrany plynulo mení: staré hrany sa uvoľnia, lyže sa počas prechodu približujú k plochému postaveniu, preklopia sa na nové hrany a ich uhol sa ďalej buduje podľa potrebnej opory. Rovnako dôležité ako zahranenie je preto odhranenie, čiže zmenšenie uhla a uvoľnenie hrán.

Pokyn „daj kolená dovnútra“ je neúplný a pri nevhodnom vykonaní môže viesť k neprirodzenému postaveniu dolných končatín. Tréner sleduje celý pohybový reťazec, oporu chodidiel v lyžiarkach a to, či lyžiar zostáva nad lyžami v dynamickej rovnováhe.

Hranenie pri výučbe detí

Pri deťoch nie je cieľom dosiahnuť čo najväčší uhol hrany. Najskôr sa učia rozpoznať rozdiel medzi plochou a zahranenou lyžou a bezpečne regulovať mieru šmyku. Primerané úlohy na miernom a prehľadnom svahu môžu zahŕňať traverzovanie, zmenu výšky stopy, oblúky s rôznym podielom šmyku alebo porovnávanie úzkej a širšej stopy v snehu.

Náročnosť musí zodpovedať veku, motorickej úrovni, rýchlosti a výstroju dieťaťa. Príliš tvrdé alebo veľké lyžiarky, nevhodná dĺžka lyží či únava môžu obmedziť schopnosť jemne meniť uhol hrany. Tréner preto nehodnotí iba polohu tela, ale aj to, či dieťa dokáže hrany zámerne zapojiť a opäť uvoľniť.

Pretekový význam

V pretekovom lyžovaní hranenie ovplyvňuje držanie lyže, polomer oblúka, voľbu stopy a schopnosť preniesť sily medzi lyžiarom a snehom. Uhol hrany sa počas oblúka mení; optimálne načasovanie nemožno určiť jedným všeobecným pokynom. Závisí od disciplíny, rozostavenia brán, povrchu, rýchlosti a taktiky.

Prudké zahranenie môže vyvolať náhly nárast síl alebo neželanú zmenu smeru. Naopak, oneskorené hranenie môže viesť k širokej stope, strate výšky a potrebe prudko dokončovať oblúk. Pretekár preto potrebuje hrany zapájať progresívne, s oporou najmä na vonkajšej lyži, a po splnení úlohy oblúka ich včas uvoľniť.

Typické nedorozumenia

• Čím väčší uhol, tým lepší oblúk. Veľký uhol bez primeraného zaťaženia a rovnováhy nemusí vytvoriť účinnú oporu.
• Hranenie znamená carving. Aj zahranená lyža môže kontrolovane šmýkať.
• Hrany sa vytvárajú iba kolenami. Pohyb vzniká súhrou celého tela a musí rešpektovať postavenie kĺbov.
• Hranu treba držať čo najdlhšie. Bez včasného odhranenienia sa zhoršuje prechod a začiatok ďalšieho oblúka.
• Uhol hrany pri jazde je uhol brúsenia. Ide o dva odlišné pojmy. Servisné uhly skĺznicovej a bočnej strany hrany patria do rúk odborného servisu a musia rešpektovať výstroj i odporúčania výrobcu.

Pohľad trénera

Tréner neposudzuje hranenie iba podľa toho, ako výrazne je telo naklonené. Sleduje priebeh celého oblúka, stopu lyží, mieru šmyku, rovnováhu, miesto vzniku opory a plynulosť uvoľnenia hrán. Úzka čistá stopa môže svedčiť o vykrajovaní, širšia rozotretá stopa o šmyku; správnosť však vždy závisí od zadanej úlohy. Kvalitné hranenie znamená predovšetkým schopnosť meniť uhol hrany presne, plynulo a v správnom čase – nie dosiahnuť čo najefektnejšiu polohu.