Free skiing

Čo je free skiing

Free skiing, po slovensky najčastejšie voľné lyžovanie alebo voľná jazda, je jazda bez vytýčenej bránovej trate. Lyžiar sa pohybuje po zvolenom teréne a môže jazdiť prirodzene alebo plniť konkrétnu technickú úlohu. V alpskom pretekovom tréningu sa free skiing používa pri rozjazdení, nácviku základných pohybových zručností, technických cvičeniach, pozorovaní jazdca aj pri prenose naučeného pohybu do brán.

Pojem neznamená jazdu bez pravidiel ani automaticky lyžovanie mimo zjazdoviek. Rovnako ho netreba zamieňať s označením Freeski, ktoré sa v medzinárodnom športovom prostredí používa pre inú skupinu disciplín, napríklad slopestyle, halfpipe a big air. V tomto hesle ide o free skiing v kontexte tréningu alpského lyžiara.

Význam pre techniku a pretekanie

Metodické materiály U.S. Ski & Snowboard zaraďujú voľné lyžovanie spolu s rozvojom základných zručností medzi piliere dlhodobého rozvoja pretekára. Program SkillsQuest zároveň upozorňuje, že obraz o schopnostiach mladého lyžiara nemá vytvárať iba výsledok z pretekov. Dôležité je aj to, ako ovláda lyže v rôznych úlohách, terénoch a snehových podmienkach.

Pri free skiingu môže tréner sledovať najmä:

• rovnováhu a základný postoj,
• vedenie a zaťažovanie vonkajšej lyže,
• samostatnú prácu nôh,
• stabilitu trupu,
• vytváranie hrán a reguláciu tlaku,
• tvar, rytmus a polomer oblúkov,
• schopnosť meniť rýchlosť a smer,
• prispôsobenie sa sklonu, povrchu a priestoru.

Voľná jazda umožňuje izolovať zručnosť bez časového tlaku a bez nutnosti reagovať na pevne postavené brány. Neskôr sa má zlepšený pohyb preniesť do cvičnej trate a napokon do pretekovej jazdy. Samotné veľké množstvo voľných kilometrov však technické zlepšenie nezaručuje. Rozhodujúca je kvalita vykonania, primeraná úloha a spätná väzba.

Free skiing u detí

U mladších detí má voľné lyžovanie podporovať široký pohybový základ a istotu na lyžiach. Vhodné sú krátke, zrozumiteľné úlohy, zmeny rytmu a polomeru, jazda v rôznych stopách, bezpečné terénne vlny alebo cvičenia rovnováhy. Náročnosť musí zodpovedať veku, technickej úrovni, únave, viditeľnosti, stavu svahu a organizácii skupiny.

Tréningová prax nemá podobu univerzálneho pomeru medzi voľnou jazdou a jazdou v bránach. Potrebný rozsah závisí od vývojovej úrovne, cieľa tréningového obdobia a potrieb konkrétneho dieťaťa. Začiatočník potrebuje predovšetkým bezpečné ovládanie smeru a rýchlosti. Skúsenejší pretekár môže vo voľnej jazde cielene riešiť jemné technické detaily alebo pohyby potrebné pre slalom, obrovský slalom a rýchlostné disciplíny.

Typické nedorozumenia

Častou chybou je chápať free skiing iba ako bezcieľne rozjazdenie alebo prestávku od „skutočného“ tréningu. Opačným extrémom je premeniť každú jazdu na sériu zložitých cvičení a zahltiť dieťa pokynmi. Nevhodná je tiež vysoká rýchlosť bez jasnej úlohy, jazda celej skupiny tesne za sebou či výber terénu, ktorý presahuje schopnosti najslabšieho člena.

Voľná jazda nesmie nahrádzať bezpečnostnú organizáciu tréningu. Tréner určuje priestor, miesto zastavenia, poradie a rozostupy a priebežne zohľadňuje prevádzku na svahu. Na pretekoch treba free skiing odlišovať od oficiálnej prehliadky trate a od oficiálneho tréningu; ich režim určujú pravidlá konkrétneho podujatia a aktuálne predpisy FIS.

Pohľad trénera

Dobre pripravený free skiing má konkrétny, ale jednoduchý cieľ. Tréner môže meniť terén, rýchlosť, polomer oblúkov alebo pohybovú úlohu a sledovať, či lyžiar dokáže zručnosť použiť aj bez neustáleho navádzania. Dôležitá je nielen presnosť pohybu, ale aj samostatnosť, vnímanie priestoru a schopnosť prispôsobiť jazdu aktuálnym podmienkam.

Pre detského pretekára preto free skiing nie je opakom pretekového tréningu. Je jedným z prostriedkov, ktorými sa buduje lyžiar schopný zvládnuť bránovú trať technicky, bezpečne a s väčšou pohybovou rezervou.