Prenášanie hmotnosti

Čo je prenášanie hmotnosti

Prenášanie hmotnosti je zaužívané pomenovanie pre zmenu rozdelenia opory a tlaku medzi ľavou a pravou lyžou. Najvýraznejšie sa prejavuje pri prechode zo starej vonkajšej lyže na novú vonkajšiu lyžu medzi dvoma oblúkmi.

Z fyzikálneho hľadiska sa hmotnosť lyžiara nemení ani sa doslova „nepresúva“. Menia sa sily, ktorými lyže pôsobia na sneh a sneh spätne na lyže. Presnejší odborný výraz je preto riadenie tlaku medzi lyžami. Lyžiar ho ovplyvňuje polohou ťažiska vzhľadom na plochu opory, ohýbaním a vystieraním dolných končatín, hranením a načasovaním pohybov. Moderné metodiky zároveň odlišujú presun tlaku medzi lyžami od riadenia tlaku v predozadnom smere pozdĺž lyže.

Vonkajšia lyža ako hlavná opora

Vonkajšia lyža je lyža vzdialenejšia od stredu oblúka: pri ľavom oblúku je to pravá lyža a pri pravom oblúku ľavá. V riadenom oblúku býva hlavnou oporou a spravidla nesie väčšiu časť zaťaženia. Neznamená to však, že vnútorná lyža musí byť vždy zdvihnutá alebo úplne odľahčená.

Rozdelenie tlaku nie je pevný pomer. Mení sa podľa fázy oblúka, rýchlosti, polomeru, sklonu svahu, povrchu a zvolenej línie. Merania v obrovskom slalome ukázali, že počas začatia oblúka, keď sú celkové sily menšie, môže byť zaťaženie lyží pomerne vyrovnané. Výraznejší rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou lyžou vzniká počas vedenia oblúka.

Pri prechode medzi oblúkmi sa stará vonkajšia lyža postupne uvoľňuje a opora sa vytvára na novej vonkajšej lyži. Tá môže byť pred spádnicou ešte hornou lyžou a až neskôr sa stane dolnou. Preto nie je presné zamieňať pojmy vonkajšia lyža a dolná lyža. Biomechanické analýzy opisujú prechod ako samostatnú časť oblúka, v ktorej sa mení zaťaženie lyží a smeruje pohyb ťažiska do nasledujúceho oblúka.

Význam pri učení detí

Pri prvých oblúkoch v pluhu dieťa zisťuje, že rozdielna opora o lyže ovplyvňuje smer jazdy. Samotné „stlačenie“ jednej lyže však nestačí. Výsledok vzniká spoločným pôsobením rovnováhy, hranenia, otáčania lyží a riadenia tlaku.

Pokyn „daj váhu na vonkajšiu“ môže byť pre malé dieťa príliš abstraktný a často vyvolá naklonenie trupu alebo prudké vystretie nohy. Zrozumiteľnejšie bývajú úlohy zamerané na výsledok, napríklad nájsť pevnú oporu na vonkajšej nohe, robiť plynulé kroky počas ľahkých oblúkov alebo udržať vnútornú lyžu ľahkú bez násilného zdvíhania.

Cvičenie musí zodpovedať veku, rovnovážnym schopnostiam a úrovni lyžiara. Krokové oblúky, jazda s krátkym odľahčením jednej lyže alebo oblúky prevažne na vonkajšej lyži patria na mierny, prehľadný svah. Náročnejšie jednolyžové cvičenia sú vhodné až pre dostatočne stabilného lyžiara a pod vedením trénera.

Pretekový kontext

V pretekovom lyžovaní rozhoduje nielen to, ktorá lyža je zaťažená, ale najmä kedy a ako rýchlo sa na nej vytvorí opora. Neskorý presun môže nechať pretekára príliš dlho na starej vonkajšej alebo novej vnútornej lyži. Prudké „šliapnutie“ na novú lyžu zasa môže narušiť plynulosť, smerovanie lyží a kontakt so snehom.

Cieľom nie je čo najväčší tlak za každú cenu. Pretekár potrebuje tlak vytvárať, znášať aj uvoľňovať podľa oblúka a trate. Vývojové materiály U.S. Ski & Snowboard preto sledujú najskôr vyvážený prechod medzi lyžami a až na vyšších úrovniach schopnosť aktívne meniť tlak podľa situácie, udržať silnú vonkajšiu nohu a pracovať s tlakom po dĺžke lyže.

Typické chyby a nedorozumenia

• Naklonenie celého trupu nad vonkajšiu lyžu: tlak sa síce môže krátko zmeniť, ale lyžiar často stratí pohyblivosť a rovnováhu.
• Prudké dupnutie: vytvorí náraz namiesto plynulej opory a môže rozrušiť vedenie lyže.
• Neskorý prechod: nová vonkajšia lyža začne pracovať až hlboko v oblúku, keď už lyžiar dobieha oneskorený pohyb.
• Trvalé zdvíhanie vnútornej lyže: môže slúžiť ako cvičenie, nie však ako univerzálny obraz správneho lyžovania.
• Záklon pri zmene lyží: tlak sa presunie k pätám lyží a lyžiar stráca pripravenosť na začatie ďalšieho oblúka. Sily prenášané lyžiarskou topánkou navyše nemožno posudzovať iba podľa pocitu tlaku na chodidle alebo jazyku topánky.
• Hľadanie pevného percentuálneho pomeru: správne rozdelenie nie je stále 100: 0 ani 50: 50; závisí od konkrétnej situácie.

Pohľad trénera

Tréner neposudzuje prenášanie hmotnosti iba podľa polohy tela na jednom zábere. Sleduje celý sled pohybov: uvoľnenie starej vonkajšej lyže, smerovanie ťažiska cez prechod, vytvorenie opory na novej vonkajšej lyži a plynulé narastanie tlaku počas vedenia oblúka.

Dobré prenesenie opory sa prejaví stabilným vedením vonkajšej lyže, primerane pokojnou hornou časťou tela a možnosťou pohotovo meniť polomer či líniu. Tréningový pokyn musí vychádzať z príčiny chyby. Dieťa, ktoré sa bojí spádnice, potrebuje inú úlohu než pretekár, ktorý mení lyže neskoro pri vysokej rýchlosti. Prenášanie hmotnosti preto nie je izolovaný pohyb ani súťažné pravidlo, ale súčasť dynamickej rovnováhy a riadenia tlaku v oblúku.