Práca členkov

Čo je práca členkov

Práca členkov je aktívne a koordinované nastavovanie členkového kĺbu, chodidla a svalového napätia v lyžiarskej topánke. Umožňuje lyžiarovi jemne regulovať predozadnú rovnováhu, kontakt so skeletom topánky, prenos síl do lyže a spolu s pohybmi kolien a bedier aj naklápanie lyží na hrany.

Nejde o veľký, voľne viditeľný pohyb. Pevný skelet lyžiarky rozsah členka obmedzuje, ale zároveň poskytuje oporu a prenáša sily medzi telom a lyžou. Výskum držania tela ukazuje, že skúsení lyžiari dokážu obmedzenie členka v lyžiarke kompenzovať zmenou svalovej koordinácie a využívať oporu skeletu pri udržiavaní rovnováhy.

Zatváranie a otváranie členka

Pri zatváraní členka sa predkolenie približuje k priehlavku – anatomicky ide najmä o dorzálnu flexiu. Lyžiar pritom môže cítiť primeraný kontakt holene s jazykom alebo prednou časťou komína. Pri otváraní členka sa uhol medzi predkolením a chodidlom zväčšuje; zodpovedá tomu pohyb smerom k plantárnej flexii.

Tieto pohyby sa pri lyžovaní nevyskytujú izolovane. Zmena uhla v členku je previazaná s pohybom kolena, bedra a trupu. Biomechanické modely preto posudzujú dolnú končatinu ako celý pohybový reťazec a súčasne počítajú s tým, že lyžiarka kladie pohybu členka pasívny odpor.

Aktívny členok neznamená nepretržite a čo najsilnejšie tlačiť do jazyka lyžiarky. Kontakt so skeletom sa počas oblúka mení podľa terénu, rýchlosti, polomeru, fázy oblúka a rozdelenia zaťaženia medzi lyže. Príliš veľký alebo neprerušovaný tlak dopredu môže obmedziť schopnosť lyžiara reagovať; úplne pasívny členok zasa sťažuje presné udržiavanie rovnováhy.

Praktický význam

Členok je prvým pohyblivým článkom nad chodidlom, cez ktoré lyžiar pôsobí na lyžu. Jeho úlohou je najmä:

• priebežne upravovať predozadnú rovnováhu,
• vytvárať a uvoľňovať oporu o skelet lyžiarky,
• prenášať silu medzi dolnou končatinou a lyžou,
• podporovať jemné naklápanie lyže na hranu,
• reagovať na nerovnosti bez zbytočného stuhnutia celého tela.

Metodika amerického reprezentačného programu opisuje funkčnú silu členka ako schopnosť rýchlo vytvoriť a preniesť silu do lyže. Upozorňuje aj na úlohu svalov predkolenia pri dorzálnej flexii, stabilizácii chodidla a jemnom vedení lyže.

Pri rezanom oblúku býva vonkajšia noha spravidla výraznejšie zaťažená. Merania a biomechanické modely zaznamenali vysoké sily v oblasti členka vonkajšej nohy a väčšie pôsobenie proti komínu vonkajšej lyžiarky. To však neznamená, že vnútorný členok má zostať nečinný: pomáha riadiť vnútornú lyžu, jej sklon a polohu pod telom.

Deti a mladí lyžiari

U detí sa práca členkov rozvíja postupne spolu s rovnováhou, koordináciou a vnímaním tlaku pod chodidlami. Malé dieťa zvyčajne lepšie pochopí jednoduchú pohybovú úlohu alebo pocitový pokyn než anatomický výklad. Tréner preto môže sledovať výsledok – napríklad stabilnú polohu nad chodidlami a plynulú reakciu na terén – namiesto toho, aby vyžadoval pevne stanovený uhol členka.

Cvičenie musí zodpovedať veku, lyžiarskej úrovni, rýchlosti a podmienkam. Najskôr má dieťa zvládnuť pohyb na miernom a prehľadnom svahu. Až potom možno pridávať vyššiu rýchlosť, väčšie hranenie alebo náročnejšie pretekové situácie. Suchá príprava môže primerane rozvíjať rovnováhu, pohyblivosť a svaly predkolenia, nemá však nahrádzať učenie pohybu v lyžiarkach a na snehu.

Nevhodne sediaca lyžiarka môže správnu prácu členka výrazne sťažiť. Ak sa dvíha päta, chodidlo sa v topánke posúva, dieťa cíti bolesť či tŕpnutie alebo nedokáže v zapnutej lyžiarke primerane pracovať s predkolením, problém nemožno riešiť iba technickým pokynom. Veľkosť, tvar, nastavenie a tuhosť lyžiarky má posúdiť kvalifikovaný odborník; tréner ani tento slovník nenahrádzajú bootfitting alebo odborný servis.

Typické chyby a nedorozumenia

• Trvalé tlačenie holení dopredu: kontakt s jazykom sa zamieňa za cieľ. Výsledkom môže byť stuhnutý členok a obmedzená schopnosť regulovať tlak.
• Jazda vzadu bez napätia v členkoch: panva klesne za chodidlá a lyžiar sa opiera o zadnú časť komína. Trénerské materiály US Ski & Snowboard pri takomto prejave odporúčajú venovať pozornosť aktívnej flexii členka, nie však izolovanému pohybu bez úpravy celej polohy tela.
• Nahrádzanie členka iba kolenom: kolená sa posúvajú dopredu alebo dovnútra, ale chodidlo, bedro a trup na pohyb nenadväzujú.
• Predstava, že hranenie vytvára iba členok: výraznejší uhol lyže vzniká koordináciou členka, kolena, bedra a polohy celého tela.
• Rovnaká práca oboch nôh: vonkajšia a vnútorná noha plnia v oblúku rozdielne, hoci vzájomne prepojené úlohy.
• Zamieňanie zdvihnutých prstov za celú techniku: aktivácia svalov prednej strany predkolenia môže byť užitočným tréningovým podnetom, sama osebe však nezaručuje správnu rovnováhu ani prenos síl.

Pohľad trénera

Tréner neposudzuje členky oddelene od zvyšku tela. Sleduje, či lyžiar stojí funkčne nad chodidlami, dokáže meniť tlak bez prudkého pohybu trupu, využíva oporu lyžiarky a pritom zostáva pohyblivý v kolenách a bedrách. Dôležitý je účinok na lyže a stopu v snehu, nie čo najväčší pohyb alebo čo najsilnejší tlak do komína.

V pretekovom lyžovaní rastie význam presného načasovania a schopnosti rýchlo meniť svalové napätie. Práca členkov je preto jemná, ale podstatná súčasť rovnováhy a prenosu síl – nie samostatný trik ani pevná poloha, ktorú má lyžiar držať počas celého oblúka.