Práca kolien

Čo znamená práca kolien

Práca kolien je zaužívaný technický pojem pre koordinované ohýbanie, vystieranie a bočné vedenie dolných končatín počas lyžovania. Nejde o izolované krútenie kolien ani o pretekové pravidlo. Pohyb kolenných kĺbov musí nadväzovať na prácu členkov a bedier, polohu trupu, pohyb ťažiska a reakciu lyží na sneh. Z biomechanického hľadiska preto nemožno techniku alebo činnosť svalov spoľahlivo posudzovať iba podľa uhla v kolene.

Kolená pomáhajú lyžiarovi:

• zachovať pohyblivý a vyvážený postoj,
• uvoľniť staré hrany a prejsť do nového oblúka,
• meniť zahranenie lyží spolu s členkami a bedrami,
• regulovať tlak medzi lyžami a v pozdĺžnom smere lyže,
• vyrovnávať nerovnosti a udržiavať kontakt lyží so snehom,
• vytvárať rozdielnu dĺžku vonkajšej a vnútornej nohy v oblúku.

Ako kolená pracujú v oblúku

Práca kolien nemá jednu nemennú podobu. Závisí od rýchlosti, polomeru oblúka, sklonu svahu, povrchu, terénu, lyží aj zámeru jazdy.

Pri prechode medzi oblúkmi lyžiar zmenšuje tlak a uvoľňuje hrany starého oblúka. Často pritom pokrčí starú vonkajšiu nohu a umožní telu prejsť cez lyže alebo lyžiam prejsť popod telo. Nová vonkajšia noha sa pripravuje na postupné prevzatie opory. Nie každý prechod však vyžaduje výrazné zníženie postoja; pohyb má zodpovedať situácii.

V priebehu vedenia oblúka sa nová vonkajšia noha spravidla relatívne predlžuje a vnútorná noha sa viac skracuje. Tento rozdiel vytvára priestor na naklonenie a zalomenie tela a pomáha udržať panvu v použiteľnej polohe. Kolená sa pritom pohybujú spolu s chodidlami a stehnami, nie násilne proti smeru lyží.

V závere oblúka môže primerané pokrčenie pomôcť zvládnuť narastajúci tlak, prispôsobiť sa terénu a pripraviť uvoľnenie hrán. Nemá však ísť o náhle podlomenie nôh alebo sadnutie dozadu.

Hoci sa pri výučbe často zdôrazňuje vonkajšia lyža, rozdelenie síl medzi nohami nie je počas celého oblúka rovnaké. Merania ukazujú, že zaťaženie vonkajšieho kolena nie je pri každej zložke sily a v každej fáze automaticky väčšie než zaťaženie vnútorného kolena. Rovnako nemožno jednoducho tvrdiť, že rezaný oblúk vždy zaťažuje kolená viac než šmýkaný.

Hranenie nie je iba zatlačenie kolien dovnútra

Bočný pohyb kolien sa podieľa na zmene uhla hrán, ale samotný pokyn „daj kolená dovnútra“ je neúplný. Ak lyžiar presunie kolená bez primeranej práce členkov, bedier a trupu, môže vzniknúť nestabilný postoj, rozdielne zahranenie lyží alebo typické postavenie nôh do písmena A.

Účinné hranenie vzniká kombináciou naklonenia celého tela a zalomenia v jednotlivých častiach pohybového reťazca. Koleno pritom zostáva pohyblivé, ale nemá byť násilne tlačené do krajnej polohy. Aj šírka lyže ovplyvňuje kinematiku kolena; pri veľmi širokých lyžiach na tvrdom povrchu boli namerané odlišné pohybové stratégie a priblíženie k väčším rozsahom pohybu v niektorých rovinách.

Práca kolien u detí

U detí má prednosť celková rovnováha a prirodzená pohyblivosť pred napodobňovaním veľkého zalomenia dospelého pretekára. Motorické schopnosti, skúsenosť, sila a schopnosť porozumieť pokynu sa vyvíjajú postupne. Technická úloha preto musí zodpovedať veku a lyžiarskej úrovni dieťaťa.

V tréningovej praxi bývajú účinnejšie zrozumiteľné pohybové úlohy než izolované pokyny o jednom kĺbe. Na primerane ľahkom svahu môže dieťa napríklad:

• meniť vyšší a nižší postoj bez sadania dozadu,
• prechádzať cez mierne terénne vlny tak, aby nohy terén kopírovali,
• striedať dlhšie a kratšie oblúky,
• vnímať postupné naťahovanie vonkajšej a skracovanie vnútornej nohy,
• skúšať plynulé uvoľnenie hrán bez výskoku.

Cieľom nie je dosiahnuť čo najväčšie pokrčenie. Príliš nízky postoj môže obmedziť ďalší pohyb, zvýšiť únavu a viesť k jazde na pätách lyží. Naopak, úplne vystreté a strnulé nohy sťažujú reguláciu tlaku a reakciu na nerovnosti.

Pretekový kontext

V pretekovom lyžovaní pomáha dynamická práca nôh udržať vhodnú stopu, skoršie a plynulejšie vytvárať tlak a reagovať na brány, zmeny sklonu a nerovnosti. Výskum vrcholového lyžovania opisuje rozdielne pohybové a svalové nároky medzi disciplínami; najmä slalom prináša rýchlejšie a rozsiahlejšie zmeny než rýchlostné disciplíny. Úspešnú techniku však neurčuje maximálny pohyb kolien, ale jeho načasovanie a koordinácia s celým telom.

Mladý pretekár potrebuje vedieť nohy podľa situácie nielen vystierať, ale aj aktívne skracovať. Jednostranný pokyn „tlač do vonkajšej“ môže viesť k strnulosti, neskorému zaťaženiu alebo strate kontaktu vnútornej lyže so snehom. Tréner sleduje najmä plynulosť prechodu, os dolnej končatiny, polohu panvy, kontakt lyží so snehom a to, či pohyb pomáha zvolenej stope.

Typické chyby

• Statické kolená: lyžiar zostáva v rovnako pokrčenom postoji a oblúk vytvára najmä otáčaním trupu.
• Sadnutie dozadu: kolená sa síce pokrčia, ale panva klesne za chodidlá a tlak sa presunie k pätám lyží.
• Tlačenie jedného kolena dovnútra: lyže majú rozdielny uhol hrán a medzi kolenami vzniká nefunkčné postavenie do A.
• Výskok pri každom prechode: výrazný pohyb nahor odľahčí lyže viac, než situácia vyžaduje, a môže narušiť kontakt so snehom.
• Náhle podlomenie vonkajšej nohy: opora zmizne skôr, než sa uvoľní a vytvorí nový oblúk.
• Krajná flexia alebo vystretie: kĺb stráca pohybovú rezervu na ďalšiu reakciu.

Z bezpečnostného hľadiska nie je vhodné učiť dieťa násilne stáčať koleno proti polohe chodidla a lyže. Laboratórna biomechanická štúdia ukázala nepriaznivé zaťaženie predného skríženého väzu pri kombinácii skrútenia predkolenia s úplne vystretým alebo krajne pokrčeným kolenom. Tento poznatok nemožno zamieňať za diagnózu alebo individuálny liečebný návod. Bolesť, opuch alebo pocit nestability patria do rúk zdravotníckeho odborníka.

Pohľad trénera

Tréner neposudzuje prácu kolien podľa toho, ako výrazne sú pokrčené na fotografii. Dôležitejšie je, kedy sa nohy skracujú a predlžujú, či zostávajú pružné a či pohyb zlepšuje rovnováhu, vedenie lyží a kontakt so snehom. Dobrá práca kolien je plynulá, primeraná situácii a prepojená s členkami, bedrami a trupom. Koleno nie je motorom oblúka samo osebe; je jedným článkom celého pohybového systému.