Štruktúra sklznice

Štruktúra sklznice je zámerne vytvorený povrchový reliéf tvorený drážkami a nosnými plôškami na kĺzavej strane lyže. Najčastejšie vzniká brúsením sklznice na rotačnom kameni. Brúsny proces odoberie časť polyetylénového materiálu a pri správnom nastavení vytvorí pravidelný vzor hrebeňov a priehlbín. Nejde teda o vnútornú stavbu lyže ani o náhodné ryhy po kameňoch. [1, 3]

Sklznice športových lyží sa bežne vyrábajú z polyetylénu s veľmi vysokou molekulovou hmotnosťou (UHMWPE). Pri jazde sa so snehom nedotýka celá zdanlivá plocha sklznice. Skutočný kontakt vzniká len na časti povrchových nerovností a mení sa podľa štruktúry sklznice, vlastností snehu, prehnutia lyže, zaťaženia a rýchlosti. [1, 3, 4]

Prečo má sklznica štruktúru

Trenie medzi lyžou a snehom nevytvára jediný mechanizmus. Podieľajú sa na ňom okrem iného deformácia a stláčanie snehu, kontakt s kryštálmi, vytláčanie vody, odpor tenkej vodnej vrstvy a nečistoty. Množstvo vody na rozhraní pritom nie je stále: ovplyvňuje ho stav snehu, teplota povrchu sklznice, tlak aj rýchlosť lyže. Štruktúra pomáha vytvoriť vhodný pomer medzi nosnými plôškami a priestormi, do ktorých môže ustupovať voda. [1, 4, 5]

Príliš zjednodušené je preto tvrdenie, že drážky iba „odvádzajú vodu“. Ich úlohou je meniť skutočnú kontaktnú plochu a podmienky trenia. Laboratórne merania ukázali, že pri snehu blízko bodu topenia môže byť výhodnejší povrch so širšími drážkami a užšími nosnými plôškami. V chladných podmienkach dosiahol nižšie trenie povrch s užšími drážkami a väčším podielom nosnej plochy. Ide však o výsledok konkrétnych kontrolovaných meraní, nie o univerzálny návod pre každú lyžu a každý sneh. [2]

Jemná, hrubá a kombinovaná štruktúra

V servisnej praxi sa štruktúry opisujú podľa jemnosti, hĺbky, rozstupu a smerovania vzoru. Servisné stroje dokážu vytvárať jednoduché pozdĺžne štruktúry aj zložitejšie kombinované alebo premenlivé vzory. Označenie štruktúry a nastavenie stroja však nie sú medzi jednotlivými výrobcami automaticky porovnateľné. [6, 7]

Ako orientačná servisná zásada sa jemnejší a uzavretejší povrch spája skôr s chladným, suchým a jemnozrnným snehom. Otvorenejšia štruktúra sa používa skôr pri teplejšom alebo vlhkom snehu, keď rastie význam vody medzi sklznicou a snehom. Výber iba podľa teploty vzduchu je chyba. Dôležitejšie môžu byť teplota a premena snehu, podiel vody, veľkosť zŕn, prírodný alebo technický pôvod snehu, rýchlosť a zaťaženie lyže. [1, 2, 5, 8]

Deti a pretekové lyžovanie

Pri detských rekreačných lyžiach nemá zmysel hľadať pre každý deň špeciálnu pretekovú štruktúru. Z pohľadu trénera a servisu je dôležitejšia rovná, nepoškodená a primerane udržiavaná sklznica, správne pripravené hrany a predvídateľné správanie lyže. Každé brúsenie na kameni odoberá materiál, preto sa nemá robiť automaticky po každej drobnej povrchovej ryhe.

V pretekovom lyžovaní môže vhodná štruktúra ovplyvniť sklz najmä v pasážach, kde pretekár vedie lyže plocho alebo potrebuje udržať rýchlosť. Samotný vzor však nemožno hodnotiť oddelene od konštrukcie lyže, stavu sklznice, prípravy povrchu a aktuálneho snehu. Pri dôležitých pretekoch je výber výsledkom skúsenosti servisu a porovnávacieho testovania, nie iba pohľadu na drážky.

Časté nedorozumenia

• Hlbšia štruktúra nie je automaticky rýchlejšia. Nevhodne otvorený povrch môže v chladnom suchom snehu zväčšiť odpor.
• Škrabance nie sú štruktúra. Štruktúra je pravidelný a opakovateľný vzor; ryhy po kameni sú poškodenie.
• Jedna štruktúra nie je najlepšia vo všetkých podmienkach. Optimálny povrch sa mení so snehom, vodou, rýchlosťou a zaťažením.
• Štruktúra nenahrádza celý servis. Je iba jednou časťou prípravy sklznice.
• Preteková úprava nemusí byť vhodná pre detskú tréningovú lyžu. Pri deťoch má prednosť primeranosť, životnosť výstroja a spoľahlivé ovládanie.

Brúsenie a zmenu štruktúry je vhodné zveriť skúsenému lyžiarskemu servisu. Technik musí súčasne posúdiť rovinnosť sklznice, rozsah poškodenia, stav hrán a množstvo materiálu, ktoré možno bezpečne odobrať.