Fair play

Čo je fair play

Fair play je spôsob športového konania a rozhodovania založený na čestnosti, rešpekte, rovnakom uplatňovaní pravidiel a odmietnutí neoprávnenej výhody. Týka sa pretekára, trénera, rodiča, funkcionára aj organizátora. V lyžovaní k nemu patrí aj správanie, ktoré neohrozuje ostatných a rešpektuje ich dôstojnosť.

Fair play nie je iba neurčitá požiadavka „správať sa pekne“. FIS ho zaraďuje do širšieho rámca integrity, etiky, bezpečnosti a ochrany športovcov. Jej vzdelávacie usmernenia požadujú nestrannosť, rešpektujúce vzťahy, konštruktívnu spätnú väzbu a uprednostnenie blaha účastníka pred víťazstvom alebo splnením športového cieľa.

Fair play a pravidlá

Pravidlo presne určuje, čo je v danej disciplíne dovolené alebo zakázané a aký postup či následok sa môže použiť. Fair play je širší etický princíp: pomáha rozhodnúť sa čestne aj v situácii, ktorú pravidlá neopisujú do posledného detailu.

V pretekovom lyžovaní fair play znamená najmä:

• súťažiť vlastným výkonom a neobchádzať pravidlá trate, výstroja alebo organizácie pretekov,
• neposkytovať nepravdivé údaje a úmyselne nezavádzať rozhodcov či organizátorov,
• nesnažiť sa poškodiť, vyrušiť alebo nebezpečne obmedziť súpera,
• rešpektovať rozhodovanie jury a komunikovať vecne,
• prijať zodpovednosť za vlastné konanie.

Fair play však neznamená, že pretekár alebo tím nesmie namietať proti rozhodnutiu. Ak príslušné pravidlá umožňujú protest alebo iný postup, jeho pokojné a pravdivé využitie je legitímnou súčasťou súťaže. O výsledku a sankcii nerozhoduje všeobecný dojem zo „športovosti“, ale konkrétne súťažné, disciplinárne, etické alebo bezpečnostné pravidlá. FIS preto vedie samostatné predpisy pre etiku, správanie na svahu a prevenciu manipulácie súťaží.

Význam pre deti

Dieťa sa fair play neučí jednou poučkou. Osvojuje si ho opakovanými situáciami: čaká na pokyn trénera, rešpektuje poradie, po páde neobviňuje automaticky iných, oznámi nebezpečenstvo a dokáže súperovi zablahoželať. Pri mladších deťoch má byť vysvetlenie krátke a konkrétne; starší pretekári už majú rozumieť aj zodpovednosti voči tímu, organizátorom a ostatným používateľom svahu.

Tréningová prax: tréner môže hodnotiť nielen čas a techniku, ale aj reakciu na chybu, prehru či rozhodnutie rozhodcu. Primerané je pochváliť dieťa, ktoré povie pravdu, pomôže po nehode alebo sa po konflikte dokáže ospravedlniť. Fair play sa nemá vynucovať zosmiešňovaním, zastrašovaním ani neprimeraným tréningovým zaťažením. FIS chápe bezpečné športové prostredie ako prevenciu fyzického a psychického ubližovania a požaduje od trénerov jasné profesionálne hranice, rešpekt a včasné riešenie obáv.

Rodič podporuje fair play tým, že neospravedlňuje podvádzanie výsledkom, neuráža súperov ani rozhodcov a nevytvára z prehry osobné zlyhanie dieťaťa. Správanie dospelých je pre mladého lyžiara často presvedčivejšie než slovné poučenie.

Typické nedorozumenia

• Fair play znamená nechať súpera vyhrať. Nie. Cieľom je podať najlepší dovolený výkon, nie potlačiť súťaživosť.
• Týka sa iba pretekára. Nie. Zodpovednosť nesú aj tréneri, rodičia, organizátori a funkcionári.
• Výhra ospravedlňuje spôsob. Výsledok získaný nečestným alebo nebezpečným konaním odporuje zmyslu športovej súťaže.
• Dieťa musí bezvýhradne poslúchnuť každého dospelého. Rešpekt k autorite neznamená povinnosť znášať ponižovanie, nátlak alebo nevhodné správanie. Obavu možno oznámiť trénerovi, vedeniu klubu alebo príslušnému ochrannému kontaktu. FIS výslovne uvádza, že na nahlásenie obavy netreba mať hotový dôkaz a preverovanie nemá vykonávať samotný oznamovateľ.

Pohľad trénera

Dobrý tréner nastaví rovnaké očakávania pre všetkých, vysvetlí rozdiel medzi chybou a úmyselným podvodom a sám komunikuje bez ponižovania. Pri porušení fair play najprv zisťuje fakty, prihliada na vek a porozumenie dieťaťa a volí primeraný výchovný postup. Pri závažnom bezpečnostnom, etickom alebo ochrannom podnete však postupuje podľa pravidiel klubu a zväzu; situáciu nezľahčuje ani nerieši iba neformálnym dohovorom.