Červená bránka

Čo je červená bránka

Červená bránka je jedna z farebne označených bránok na pretekovej alebo tréningovej trati alpského lyžovania. V slalome ju označujú červené slalomové tyče; v obrovskom slalome, super-G a zjazde je farba výrazná najmä na bránkových paneloch. Jej úlohou je opticky oddeliť jednotlivé bránky a uľahčiť pretekárovi orientáciu v trati.

Farba neurčuje, z ktorej strany treba bránku obísť, ani to, či nasleduje ľavý alebo pravý oblúk. O správnej trase rozhoduje rozostavenie tyčí, poloha otočnej tyče a línia vytvorená staviteľom trate.

Červené a modré bránky

Podľa pravidiel používaných v klasickom slalome sa po sebe idúce bránky striedajú v červenej a modrej farbe. Rovnaký princíp sa uplatňuje aj v disciplínach s bránkovými panelmi a v paraalpskom lyžovaní.

Odlišná situácia je pri paralelných pretekoch, kde môže červená a modrá označovať dve celé súbežné trate. Pojem červená trať tam preto nie je totožný s jednou červenou bránkou.

Základné pravidlá FIS pracujú s červenou a modrou farbou. Národné predpisy však môžu pre vlastné súťaže zaviesť osobitnú úpravu; príkladom je americké povolenie ďalších kontrastných, striedajúcich sa farieb. Na konkrétnych pretekoch sú preto rozhodujúce platné pravidlá a propozície podujatia.

Správne prejdenie

Pre posúdenie prejdenia bránky nie je rozhodujúce, či lyžiar tyč zhodí alebo sa jej vôbec dotkne. Podstatné je, aby obe špičky lyží a obe chodidlá prešli predpísanou bránkovou čiarou. Pretekár teda môže tyč zasiahnuť a bránku prejsť správne; rovnako ju môže minúť bez dotyku, ale nesprávnou stranou. Presné posúdenie patrí rozhodcom podľa pravidiel príslušnej disciplíny.

Detský tréning a pohľad trénera

Pri prvých cvičeniach pomáhajú farby deťom rozpoznať rytmus a poradie bránok. Nevhodná je však pomôcka typu „červená vždy sprava“, pretože pri inom postavení trate prestane fungovať. Dieťa sa má primerane veku a úrovni učiť hľadať otočnú tyč, vnímať smer ďalšieho oblúka a postupne pozerať aj na nasledujúcu bránku.

V tréningovej praxi nie je cieľom čo najsilnejšie udierať do tyčí. Najskôr sa rozvíja správna línia, rovnováha a načasovanie oblúka. Kefy, krátke tyče alebo plné ohybné tyče volí tréner podľa úrovne lyžiarov a cieľa cvičenia. Použité tyče a panely majú zodpovedať pravidlám a technickým špecifikáciám podujatia.